Zrodením  sa Československej republiky, keď sa aj Slováci vymanili z maďarského otroctva, nastalo opravdu slovenské včelárstvo. Slováci síce včelárili vždy, včelárili veľmi dávno a včelárili aj za zlopovestného maďarského panstva, ale stírňalo sa ono v pojem včelárstva uhorského, maďarského. V úradných správach vždy bola reč len o maďarskom včelárstve, ako čo by v byvalom Uhorsku ani nebolo bývalo slovenských včelárov. Maďarská vláda (ktorej buď ináč ku cti rečeno, že vydatne podporovala včelárstvo) aj udeľovaním zančných podpor usilovala sa pripútať slovenských včelárov k maďarskej štátnej myšlienke. Rozdavala dary v podobe rôzných cenných včelárskych nástrojov a rojov i nezdaneným cukrom a tabakom aj slovenským včelárom, avšak len tým, ktorí sa otvorene nepriznali k svojmu slovenskému rodu; následkom toho staly sa i také prípady, že ku príkladu medomety dostali aj také „Slováci“ ktorí včely ani nemali a darované im medomety upotrebili na hniezda pre kury. O nejakom slovenskom včelárskom spolku nebolo ani len chýru; taký maďarská vláda vôbec nepovolila.

Ale s príchodom národného oslobodenia nastal aj v slovenskom včelárstve značný obrat. Vláda Československej republiky hneď po národnom oslobodení vyslala na Slovensko včelárskych expertov, ktorí sa stali pravými apoštolmi pokrokového včelárstva a temer v každom politickom okrese založili včelársky spolok. Tieto spolky začali vyvinovať horlivú činnosť. Pravda, aj výnimky sú – ako všade – aj tu. Národné oslobodenie prinieslo tedy aj pre slovenské včelárstvo značný pokrok. Svedčia o tom aj tie pekné včelárske výstavy, ktoré sa každoročne v rôznych krajoch Slovenska zriaďovali.

Veľmi pomohlo slovenskému včelárstvu aj ta okolnosť, že sa slovenskí včelári i jednotlive, ale hlavne na včelárskych výstavách stýkajú už z dávno pokročilými včelármi bratmi Čechmi, osvojujúc si od nich praktiku i taktiku i organizačné známosti. Medzi včelármi slovenskými a českými pestvuje úprimné bratstvo i priateľstvo, čoho nám naši odvekí neprajníci závidia a usilujú sa vrhnúť medzi nás fakľu nesváru. Ešte donedávna včelárili najviac na Slovensku farári, učitelia a lesníci; pospolitý ľud pomerne menej, aj to zväčša len starodávným spôsobom.

Zakladaním včelárskych spolkov šíri sa včelárstvo pekne aj medzi ľudom pospolitým; počína včeláriť spôsobom novodobým s úľmi na dielo rozberné, tak že vydušanie včiel sírou pomalý prestáva, ač v obciach odľahlých, kam moderna ešte nedošla, býva dosť častým. V košoch sa na slovensku síce ešte dosť včelári, ale vidíme už na nich truhlíky s rámikami, ktoré tvoria priechod k úľom s dielom rozberným. Kromne slamených košov užívajú sa na Slovensku úle s dielom rozberným snáď všetkých možných sústav. V novšej dobe ujíma sa úľ Boconádyho a úle americké. Netreba snáď dokládať, že stretávame sa tu ešte aj s klátmi a špalkami.